Portiky (arkády) sa začali objavovať v stredoveku, keď mesto zažívalo rast počtu obyvateľov a rozširovanie budov smerom do ulíc. Pôvodne sa stavali ako prístavby k súkromným domom, aby poskytli viac obytného priestoru.v roku 1288 mestská rada Bologne nariadila, že všetky nové budovy musia byť postavené s portikusmi, aby poskytovali pohodlie chodcom a verejný prístrešok. Tým sa portiky stali neoddeliteľnou súčasťou mestskej infraštruktúry.
Portiky slúžia ako kryté chodníky, ktoré umožňujú chodcom prechádzať mestom suchou nohou počas daždivých dní a poskytujú tieň počas horúcich letných dní. Sú tiež miestom stretávania a spoločenského života. Nachádza sa pod nimi mnoho obchodov, kaviarní a reštaurácií. Poskytujú priestor pre trhy a pouličných umelcov.
Portiky prispievajú aj k estetickej harmónii mesta. Ich architektonická rozmanitosť odráža historický vývoj Bologne s rôznymi štýlmi od stredoveku po barok a renesanciu.dnes sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO ako významný príklad stredovekej architektúry.
Typický bolonský portikus pozostáva zo série stĺpov alebo pilierov, ktoré podopierajú stropnú konštrukciu a vytvárajú krytý priestor pozdĺž budovy. Tento priestor môže byť zdobený rôznymi architektonickými prvkami, ako sú oblúky, fresky a sochy.
Najdlhším portikom na svete je Portico di San Luca. Tiahne sa v dĺžke viac ako 3,5 km a spája centrum mesta s bazilikou San Luca na vrchole kopca. Tento portikus má 666 oblúkov a je obľúbeným miestom prechádzok a pútí.
Ďalším významným portikom v Bologni je Portici di Via Zamboni. Nachádzajú sa v univerzitnej štvrti a sú známe svojou historickou a akademickou atmosférou.
Portiky sú teda nielen praktickým architektonickým prvkom, ale aj neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a spoločenského života Bologne.
