Pojem Giorni della merla, známy v celom Taliansku, sa spája s ľudovými poverami a meteorologickými javmi. Verí sa, že tieto dni sú najchladnejšie z celej zimy.
Podľa jednej z povier bola kedysi na konci januára taká zima, že rodina bielej kosy sa musela schovať do komína, aby nezmrzla. Vyšli von až 1. februára, celé čierne od sadzí - odvtedy im táto farba zostala.
Podľa ďalšej legendy potom čisto biele kosy každoročne trápil mesiac január, ktorý mal v tom čase len 28 dní. Len čo kos vyšiel zo svojho úkrytu, aby si hľadal potravu, január naňho zakaždým zoslal mráz a snehovú búrku. Jeden rok sa na ňu kos pripravil a urobil si zásoby na celý mesiac, aby nemusel vyliezť, a tak zostal celý január ukrytý v teple. V posledný januárový deň vyšiel von a začal veselo spievať, čo január tak nahnevalo, že si požičal tri dni z mesiaca február (vtedy ich mal ešte všetkých 31) a poslal takú zimu, že sa kos musel schovať do komína. Keď po troch dňoch vyšiel von, jeho krásne biele perie bolo navždy začiernené sadzami.
Giorni della Merla majú svoje miesto aj v ľudovej meteorológii. Taliani veria, že ak sú tieto dni naozaj chladné, jar bude teplá a príjemná. Naopak, ak sú nezvyčajne teplé, znamená to, že jar bude studená a daždivá. Táto viera pretrváva dodnes, najmä na vidieku.
