Podľa krásnej talianskej legendy bývajú tradične posledné tri januárovej dni (29., 30. a 31. január) označované ako najchladnejšie v celej zime. Hovorí sa im Kosí dni = Giorni della merla, pretože hlavným hrdinom je tu statočný biely kos a jeho rodinka. Súčasne sa tiež dozvieme, prečo sú teraz kosi čierni.
Kedysi dávno totiž bola koncom januára tak tuhá zima, že sa biela kosí rodinka musela schovať do komína, aby nezamrzla. Vyliezli von až 1.februára, celí čierni od sadzí - odvtedy už im táto farba zostala do dneška.
Podľa iného príbehu potom krásneho čisto bieleho kosa každý rok trápil mesiac január, ktorý mal v tom čase len 28 dní. Akonáhle kos vyliezol z úkrytu zháňať potravu, január naň zakaždým poslal mráz a snehovú búrku. Jeden rok sa na neho kos pripravil, urobil si zásoby na celý mesiac, aby nemusel von a po celý január tak vydržal schovaný v teple. Posledného januára vyliezol a začal si radostne pospevovať, čo januára tak nahnevalo, že si požičal tri dni od mesiaca február (ten ich mal vtedy ešte celých 31) a zoslal takú zimu, že sa kos musel schovať do komína. Keď po odtiaľ troch dňoch vyliezol, jeho krásne biele perie bolo už navždy začiernené od sadzí.
A na záver malá predpoveď: hovorí sa, že ak sú tieto "kosí" dni studené, bude krásna jar. Naopak ak je teplo, príde jar neskôr.
